Suchý, Biele skaly, Stratenec, Malý Fatranský Kriváň, Pekelník, Veľký Fatranský Kriváň
| Deň prvý | |
Deň tretí |
Prvý pohľad z okna smeroval nad lúčiansku časť malej Fatry, na oblohu. Vyzeralo to veľmi sľubne. Mraky sa veľmi rýchlo rozpadávali a nás čakal parádny deň.
 |
 |
 |
 |
Poznajúc stúpanie na Suchý, odložil som prípadné krémovanie až na neskoršie. Cesta na hrebeň vedie skoro stále lesom a záverečná časť veľmi strmo do kopca. Je lepšie potiť sa bez vrstvy krému. Navyše slnko bolo ešte stále kus času schované za mrakmi.
Z vrcholu Suchého bol nádherný výhľad a konečne trošku fúkalo. Aspoň slabý vánok rozháňal obrovské množstvo neuveriteľne lenivých múch. Bodky a kazy vo fotkách sú práve tie muchy.
 |
 |
 |
 |
Cez Biele skaly a kopec menom Stratenec sme sa dostali až na Malý Kriváň.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Cestou na Veľký Kriváň sa jeden kopec obchádza okolo prameňa a teda jediný kopec, ktorý treba prejsť je Pekelník. Na chodníku sme našli parádneho motýľa. V národnom parku Malá Fatra je zakázané motýle chytať, tak som si jedného, na účely neskoršej identifikácie, zväčnil. Okrem neznámeho hmyzu tam poletovalo vééééľa všakovakých Babočiek.
 |
 |
Na Malom Kriváni nás dobehla dvojica Čechov. Marcela a Miloš. Šľapali ako draci. Ráno vyrazili zo Starého hradu a mali namierené až do sedla Medziholie. Na Marcele som si všimol spôsob nosenia fotoaparátu. Jej systém prehodenia popruhu brašne za krk a popod pazuchy, kedy foťak vlastne visí na batohu je oveľa lepší ako môj doterajší spôsob nosenia foťáku na pleci. S "Marcelovsky" uloženým foťákom sa dá oveľa lepšie liezť a aj pochodovať. Ešte raz Ďakujem za inšpiráciu ,'-) Druhý raz sme ich dobehli my, keď sa zastavili pod Veľkým Kriváňom. Striedavo strážili batohy.
Z Veľkého Kriváňa vidno kadečo. Kusisko hrebeňa, Chatu pod chlebom, ale aj stavenisko v Snilovskom sedle.
 |
 |
 |
 |
Z vrcholu sme zostupovali spolu s Marcelou. Cestou do Snilovského sedla sme chvíľu kvákali. Tam som si cvakol jeden z vetroňov, ktoré sa premávali nad hrebeňom a nezabudol som ani na mohutné skalisko Veľkého Rozsutca. V Snilovskom sedle sa naše cesty s Marcelou a Milošom rozišli, ale len na chvíľu.
 |
 |
 |
 |
Ja s Aďkou sme pomalým krokom zostúpili na Chatu pod Chlebom. Vedie k nej širokánska, stavebnými mechanizmami vytvorená a rozjazdená cesta. Obavy, či nás nechajú prespať, alebo budeme musieť ísť ďalej, sme spláchli výbornou kofolou a sqelý deň sme si ešte vylepšili buchtami na pare ,'-)
 |
 |
Nejaký čas po nás sa objavili Marcela s Milošom. V sedle za Hromovým si to rozmysleli a hoci chceli Stoh traverzovať, vzdali to a prišli na Chatu pod Chlebom. Až do večera sme potom chlastali, rozumej pili kofolu a qákali o kadečom.
Ešte slovko, dve o Chate pod Chlebom. K chate vedie cesta od výkonnej lanovky z doliny na druhej strane hrebeňa. Napriek tomu, chata poskytuje len minimálne služby a bývanie je na úrovni núdzového prespania. Navyše nerozumiem prečo v samom horúcom lete kúrili v noci ako čerti. Inak je tam fajne. Navyše kofola aj s vysokohorskou prirážkou za dvadsať päť korún ma veľmi milo prekvapila.
| Deň prvý | |
Deň tretí |